Aj takéto zaujímavé momenty priniesol v prvý marcový týždeň výcvik príslušníkov michalovského mechanizovaného práporu na Lešti. Podplukovník Ľubomír Rapco plnil v rámci takticko – poradového cvičenia úlohy ako strelec. Priznáva, že je to pre neho návrat do vojenskej mladosti.

„Boj v zastavanom priestore je oblasť výcviku, v ktorom máme ako prápor asi najväčšie rezervy. Aj preto som sa rozhodol zúčastniť takéhoto zamestnania ako radový strelec. Lebo on vidí celú vec úplne inak, ako veliteľ práporu. Chcem vedieť, ako a v akej forme a kvalite prechádzajú jednotlivé rozkazy nadriadených k nemu. Pretože vojak je odkázaný na svojho veliteľa tímu či družstva, na jeho velenie, usmernenie... V budúcnosti pri plánovaní výcviku a plnení úloh sa už budem pozerať na ne trochu inak. Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť,“ priznáva. Pôsobil v čate poručíčky Jany Pastorčákovej. Pre ktorú bolo riadenie svojho veliteľa práporu tak isto zaujímavá skúsenosť. „Je to síce trochu netradičné zaradenie, ale veliteľ práporu si plnil veľmi dobre úlohy ako strelec. Mám v čate viac skúsených vojenských profesionálov. Veľmi dobre sa mi s nimi pracuje. Výhodou je aj to, že ako velitelia sa vedia lepšie vžiť do mojej situácie veliteľa,“ spokojne konštatuje veliteľka čaty.

Duchovným otcom takéhoto netradičného cvičenia je náčelník operačného oddelenia práporu kapitán Maroš Žoffčák. Podľa neho sa samotná myšlienka zrodila ešte na jeseň minulého roka. Počas certifikácie 22. mechanizovanej práporovej skupiny si uvedomili, že je potrebné viac sa venovať boju v zastavanom priestore. Zamerali sa predovšetkým na prípravu veliteľského zboru. Lebo ako budú pripravení velitelia, taká nakoniec bude aj kvalita výcviku. Prvá teoreticko-taktická časť výcviku sa uskutočnila v posádkových zariadeniach práporu v Michalovciach za výdatnej pomoci inštruktorov Centra výcviku Lešť. Na Lešti sa odohrávala v priebehu celého týždňa druhá, praktická fáza takticko – poradového cvičenia boja v zastavaných oblastiach. Tak isto v úzkej súčinnosti s príslušníkmi Centra výcviku Lešť i vyžitia súčastí taktického simulátora MILES 2000 a niektorých ďalších výcvikových zariadení.

„V pozíciách radových strelcov pôsobili aj mnohí velitelia. Pochvaľujú si to, lebo takto si vedia lepšie predstaviť, či ich rozkaz je prevediteľný a dostatočne zrozumiteľný, alebo zmätočný. Filozofiou nášho sústredeného poľného výcviku bolo ukázať veliteľom všetkých stupňov v prápore, čo všetko pri tomto procese zažíva vojak. Som veľmi rád, že vojakov takéto cvičenie baví, snažia sa dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Aj napriek niektorým chybám a nedostatkom. Ale od toho je takéto cvičenie, aby sa postupne odstránili,“ spokojne konštatuje kapitán Žoffčák.